Eugen Suchoň (25.9.1908 Pezinok- 5.8.1993 Bratislava), bol slovenský hudobný skladateľ, pedagóg a teoretik. Položil základy slovenskej modernej hudby a skomponoval prvú slovenskú národnú operu. Vo svojích dielach vo výraznej miere čerpal zo slovenskej ľudovej melodiky a slovenských ľudových piesní.
1917-1923-gymnázium a od 1920 zároveň Hudobná škola v Bratislave (klavír-Frico Kafenda)
1927-1931-Hudobná a dramatická akadémia v Bratislave (kompozícia a klavír-Frico Kafenda, dirigovanie-Josef Vincourek)
1931-1933-štúdium kompozície na majstrovskej škole pražského Konzervatória (Vítězslav Novák)
1933-profesor teoretických predmetov na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave.
1941-1948-profesor kompozície na Štátnom konzervatóriu v Bratislave.
1948-1960-profesor a vedúci Katedry hudobnej výchovy na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave.
1963-1974-prednášal hudobnú vedu a výchovu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Za svoj život a dielo získal Eugen Suchoň mnoho významných ocenení.
Z diela: opery Krútňava a Svätopluk, kantáta Žalm zeme podkarpatskej, Metamorfózy, štyri mužské zbory O horách, piesňový cyklus Nox et solitudo, úpravy slovenských ľudových piesni, Obrázky zo Slovenska, pedagogické
a teoretické práce a množstvo iných.
Eugen Suchoň a Pezinok
Narodil sa 25. 9. 1908 v Pezinku, v meste v ktorom prežil svoju mladosť.
Svoj vzťah k rodnému mestu prezentuje aj slovami:
„Vážený pán rektor, nesmierne si vážim Vašu ponuku, možno, keby bola prišla o pár rokov skôr..ale ani to nie.
Veď ako by som mohol existovať bez môjho rodného Pezinka, bez mojích Malých Karpát, vinohradov, Modry
či Zochovej chaty… A čím viac pribúdajú na hlave šediny, tým viac a tým radšej sa človek vracia na miesta, kde prežil svoje detstvo a roky dospievania.“
Tieto slová odzneli po tom, ako dostal Eugen Suchoň ponuku na miesto profesora Michiganskej univerzity, odohralo sa to v roku 1979, keď sa majster Suchoň zúčastnil na premiére svojej opery Krútňava v Spojených štátoch amerických, v meste Lansing. Bol to nie len hudobný skladateľ, ale zároveň pedagóg a teoretik. Postavil základy modernej slovenskej hudby, autor prvej slovenskej národnej opery. Jeho život však nebol spätý iba s hudbou. V mladosti sa rád venoval športu, konkrétne futbalu a bol nádejným brankárom ŠK Pezinok. Hudbu dokázal spojiť aj s futbalom a vytvoril Pochod pezinského športového klubu, takže spojil futbal a pezinský amatérsky symfonický orchester. Pre niekoho dve nezlúčiteľné veci. Okrem futbalu sa venoval aj maliarstvu. Zachovali sa desiatky olejomalieb, ktoré v mladosti vytvoril. Jeho veľkou inšpiráciou bol taktiež pezinský rodák, maliar Štefán Polkoráb u ktorého trávil mladý Suchoň veľa času.
V roku 1920 Serafína Balgová-Suchoňová zapísať svojích synov Eugena a Imricha na Hudobnú školu pre Slovensko, ktorá sa časom dostala na úroveň konzervatória a rozdelila sa na Hudobnú školu a Hudobnú a dramatickú akadémiu pre Slovensko.
Jeho mladosť bola veľmi rušná. Okrem futbalu, maľovania, školy, hrával behom obdobia nemého filmu pri predstaveniach v pezinskom a modranskom kine na klavíri. Zároveň pracoval ako korepetítor v tanečnej škole majstra Tyrolera, nerátajúc hru na orgáne pri nedeľňajších omšiach. Zakladá v Pezinku salónny orchester a ako dirigent uvádza diela Mozarta, Čajkovského, Beethovena, Kéllera,Suppého, zároveň aj skladá príležitostné skladby. S týmto orchestrom uviedol aj predohru k Figarovej svadbe.
V roku 1927 sa stáva poslucháčom Hudobnej a dramatickej akadémie pre Slovensko v Bratislave a vo februári 1930 sa slávnostnou akadémiou lúči s Pezinkom. O rok neskôr, v máji sa rodina Suchoňovcov sťahuje z Pezinka do Bratislavy. Napriek tomu sa do Pezinka po celý život rád vracia a jeho meno ostáva navždy úzko späté s týmto mestom, v ktorom našiel aj miesto svojho posledného odpočinku.
